wz

.

Doma

S prepáčením, tak trocha o mne....
Ja som sa ím narodel, dňa 26.mája 1944 roku Pána.

Môj rodný dom v Jalšovej /pred ním v zemi je potok, odelujúci v minulosti dediny :
Banská Hodruša-okr.Banská Štiavnica, Rim.kat.biskupstvo Banská Bystrica,
a Dolné Hámre -okres Žarnovica, Rim.kat.biskupstvo Trnava.

V dedinke Banská Hodruša – vraj predmestia Banskej Štiavnici. V tichej doline „Jalšová“.
Kde sídlilo panstvo Gerambovskej banskej únii , menovite Róbert von Berk. Oproti jeho domu dodnes stojí banský kostolík. V ktorom som bol aj krstený.


/zľava –naďapa /otec mojej mamky/,môj otec –Rudolf, moja mamka Piroška, v tom vankúšiku Ja, mamin brat –ujči Ino, keres mama Helenka a jej syn Eugen /betár v rukách chmáce psíka Punta /majiteľ chovnej stanice nemeckých ovčiakov–„Z Richňovského dvora“, a posudzovateľ výkonu , až do ukončenia činnosti z dôvodu nemoci/.

Táto dedinka sa nachádza v údolí potoka Hodrušianky, je spojnicou cesty medzi dvoma mestami Žarnovici a Banskej Štiavnici. Po spojení sa z Dolnými Hámrami je to vraj jedna z najdlhších dedín na Slovensku.
Ani som sa prosim pekne nezbadau a píšem, ako mi huba narástla – Hodrušským nárečím.
Vedia, že Nácko – baník bou Hodrušan?

Opáčte zopár vtipov o Náckovi...

-"Ja sa ti Nácko bojím, že mi budú vidieť čípky z nohavičiek, keď sa zohnem", strachuje sa Mála, ktorá tiež podľahla minisukňovej môde. "Nože sa mi prizri! Nič nevidno?"
"A čo má byt vidno? Čak ty žiadne nohavičke nemáš".

Banský úrad dal kedysi dávno na breh každého jazera - tajchu tabuľu: "V rybníku je plávať prísne zakázané!" Bolo to aj upozornenie, že každý je v rybníku na vlastné nebezpečenstvo.
Z Rozália bane vyšli chlapci a postávali pofajčievajúc na brehu dolného hodružského jazera. Zrázu sa strhol krik:
"Náco sa topí, ratujte ho!"
Kamaráti neváhali, vytiahli ho nešťastníka, ale hneď ho zasypali otázkami:
"Čo je s tebou, Nácko, veď ty vieš plávať ako ryba (!) kŕč ťa chytil?"
"Len čo som skočiu do vody, zbadaou som tamtú tabulu. Tak som mau plávat, keď je zakázanou? Hádam sa nedám štrófovat".

Bývalý major Róbert von Berks dal ako predstaviteľ Gerambovskej banskej únie postaviť v Dolných Hámroch továreň na strieborný tovar a v dolnej časti obce kostol. Nad chrámovými dverami bol nápis: AD MAJOREM DEI GLORIAM (Na väčšiu slávu božiu).
"Neviem prečo tu tak píšu, že to poriadny človek nevie ani prečítať". Vraví Handzo Nácovi. Náco, pravdaže, nápisu tiež nerozumel, ale zatváril sa učene:
"A či ty nevieš, že pán veľkomožný bou pri vojsku a keď Hamorčanom postaviu kostuol, tak mu dali vytesat: PÁNU MAJOROVI Z DAČNOSTI?"

Zastaví sa Nácko pri Franckovi, ktorý sa v hlbokom predklone opiera o múr klopačky.
"Čo sa tu hrbíš?"
"Nevidíš, že vraciam?"
"A čo si jedou?"
" Bryndzovie halušky."
"Máš recht," odobruje čistotný Nácko kamarátovo rozhodnutie, "čo by si si pre bryndzovie haluške rit mazau."

Podpisujú baníci prevzatie lônuúvýplatyú. Keď prišiel rad na Vincka, urobil tri krížiky. Ani Nácko nevedel písať nuž aj on urobil krížiky a šomre si:
"Telko rokov bývame pod Paradajzom vedľa seba, a ani neviem, že sa Vinco volá ako ja."

Zdôveruje sa mládenec Tóno matke Málinke:
"Mama moja, ja sa idem ženiť."
"Veď máš už aj na čase. A koho,že si chceš zobrať?"
"Veď ho dobre poznaju. Susedovie Francka."
"Bože môj, bože môj! Veď je to luterán."

Dal sa Nácko nahovoriť, aby na štiavnickej kalvárii poopravoval sochy. Pánovi dekanovi predložil takýto účet:
1, somára, čo na nom sv.Jozef do Egypta utekau, potkuvau 16 korún
2, Judášovi fúzy na čierno namaluvau 12 korún
3, suknu sv.Veronike podvihou 20 korún
4, pri pokonej večery víno doliau 12 korún
5, archanielovi Gábrielovi krídlo pristrihou 18 korún
6, s.Jurajovi gule pozlátiu 14 korún
7, Eve som figový list pomkou o desat centimetrou do prava grátis

Pokračovanie po vtipoch o Náckovi...

Štiavnické hory, ako súčasť pásma Slovenského rudohoria, poskytovali v stredoveku príležitosť pre ťažbu prírodného bohatstva. Podzemí sa týchto hôr s ťažilo striebro, meď, zinok, olovo a zlato. Zlato sa ťaží v malom množstve aj dodnes v obmedzenom množstve v dnes už v Hodruši Hámroch...
O obci môjho rodiska, Banskej Hodruši, sa dočítame už v XIV. storočí, ako o oblasti západne od Banskej Štiavnice, bohatej na zlatonosné a striebronosné žily. Ťažba bola orientovaná na oboch stranách dlhej Hodružskej doliny. Toto všetko sa dialo pod správou Gerambovskej banskej spoločnosti. Vyťaženú rudu upravovali vo vlastných stupoch a úpravniach, v hutiach kov rafinovali.
Prosperita spoločnosti trvala až do 90-tych rokov XIX. storočia. V tomto období nastal katastrofálny pokles ceny striebra, ktoré bolo hlavným produktom spoločnosti.
Spoločnosť hľadala záchranu a pristúpila k založenie továrni na spracovanie olova v Banskej Belej r.1894 a v Dolných Hámroch továreň Sandrik na výrobky zo striebra. r.1895. Hlavným kurátorom bol reprezentant Gerambovskej banskej únie rytier Róbert von Berks (fotka na nádvorí tov.Sandrik v koči). Táto továreň v tom čase bola najväčšou na strieborné výrobky v Európe. Toto rozhodnutie postaviť továreň najviac ovplyvnila skutočnosť blízkosti surovinovej základne -najproduktívnejšej bane na striebro - bani Schopferstolňa.
Okrem rozvoja továrne sa riešila výstavba rodinných domkov pre zamestnancov na úbočiach Hodružskeho potoka, pretekajúceho dolinou až do rieky Hron v Žarnovici.
V továrni po jej výstavbe hál sa začala okrem spomínaných výrobkov do hotelov a sakrálnych inštitúcii s výrobou príborov a hotelovej dutiny. Továreň prešla množstvom organizačných zmien a zmien majiteľov.
Pred r.1989 pôsobila v združení Prago Uniou zo sídlom v Prahe a ako podnik Sandrik, spravujúci závody v Štóse a v Hanušovciach nad Topľou.

Ale budem pokračovať o sebe.

Sranda sem, sranda tam...
Obaja rodičia pracovali v závode Sandrik, žiaľ otecko, ako vojnový invalid, v r.1955 vo veku 38 rokov mi umrel. Zostali mi po ňom orázky, ktoré namaľoval a nakreslil...

Po jeho smrti sa mamka starala aj o jej mamku, moju naďmamu, ktorá bola pripútaná na ľôžko. Naďapa Michal pracoval od svojich 10 rokov až do veku 60 rokov v bani v Banskej Hodruši.
Po ukončení ZŠ V r.1958 som nastúpil do Učňovskej školy, kde som sa vyučil za obrábača kovov.
Základná vojenská služba... ženba s Máriou rod.Planou (nie je planá) v r.1965, narodenie syna Petra. Ďalšie vzdelávanie v Odbornej škole pre pracujúcich zo zameraním na strojárstvo... Funkcionárčenie v mládežníckych organizáciách, hasičskom zbore, trochu športu, včelárstvo, drobnochovateľstvo....
Niekoľko zmien vo funkčnom zaradení v Sandriku, až preloženie na východ Slovenska do Hanušoviec nad Topľou, kde som vo funkcii zmocnenca podnikového riaditeľa Sandrik definitívne zakotvil na východe.
Rodičia mojej manželky bývali v Šarišských Michaľanoch a to je i miesto nášho terajšieho pôsobenia s manželkou, už ako dôchodcovia.
Tešíme sa z dvoch vnukov Ľuboša a Michala, a vynikajúcej nevesty Gabiky.
Niekoľko rokov dozadu som sa venoval alternatívnej medicíne, ale to je kapitola už zabudnutá.
Dosť som už toho natrepal, však ?

Bextrov dom

Kaplnka

Fara

Kopanice

Kopanice

Kostol na cintoríne

Lipy

Kahnace

Baňa Všech svätých

Môj rodný dom

Krstiny

Pozrite si fotografie mojej rodnej Hodruše: www.picasaweb.google.sk/photohodrusa

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]
 

 

Design by Cezmín Slovakia  ; Web: http://cezmin.wz.cz